Ak kráčate uličkami starej Bratislavy, máte pocit, že sa tu zastavil čas. História na vás dýcha zo všetkých strán a rozpovie nejeden zo svojich príbehov...
1.V Bratislavskom hrade straší. V roku 1811 hrad vyhorel a uhorelo v ňom deväť ľudí, ktorých duše tam blúdia dodnes. Z hradu počuť tichý plač Barbory Celjskej, ktorú tam väznil jej manžel Žigmund, aby sa mohol stretávať so svojou milenkou. Za splnu mesiaca sa po ňom prechádza Biela pani, ktorú ťažia hriechy jej manžela. Ten dal v roku 1434 vyhĺbiť hradnú studňu a miesto pláce odťal robotníkom ruky..
2. Sochy, ktoré ožívajú. Najpopulárnejší Bratislavčan je Čumil. Čumí z kanála medzi Laurinskou a Pánskou ulicou. Vraj sa pozerá ženám pod sukne. Ak sa však dotknete jeho hlavy, splní sa vám želanie. Na Sedlárskej ulici vás úctivo zdraví socha pána Ignáca Lamara. Legenda hovorí, že tento gentleman sa nešťastne zaľúbil. Žena jeho srdca ho však odmietla a on sa zbláznil. Túlal sa ulicami starej Bratislavy a dával ženám kvetiny…
3. Dedinka Sellendorf, alebo ak chcete dedina duchov, stála na mieste dnešnej Mlynskej doliny. Predtým tu stálo deväť mlynov. Raz si tu dal jeden chudobný chlapec zomlieť pšenicu. Obyvatelia ho však vysmiali a chlapec sa nikdy nedočkal spravodlivosti. Chlapec dedinu preklial. V deň kliatby sa dedina vynára z minulosti…
4. V Michalskej veži vraj spí duch bývalého mestského kata. Pri prechádzaní bránou by ste mali byť ticho, abyste kata nezobudili. Mohol by vám za to odťať hlavu. Ďalšia povera, ktorá koluje medzi študentmi hovorí, že ak chcete úspešne spraviť skúšku, musíte prejsť bránou a nepovedať ani slovo…
5. Rolandova fontána, ktorá je v skutočnosti Maximiliánova, sa nachádza na dnešnom Hlavnom námestí, je vraj pomenovaná podľa rytiera Ronalda, ktorý prišiel do Bratislavy, aby chránil chorých a slabých. Rytier sa vraj vždy na prelome rokov otočí o 180 stupňov a pokloní sa smerom k domu číslo 6, v ktorom kedysi zahynuli radní páni pri obrane mesta…
6. Bratislavčania odjakživa verili v ochrannú moc svätého Floriána, ktorý bol prvým hasičom v meste. Florián začínal svoju službu vždy o desiatej večer, keď svojím silným hlasom kričal z Michalskej veže: „Opatrujteee svetlo, oheň, aby ľuďóm neból škoden!“ Kazateľovi sa jeho hlas nepáčil, vraj spieval falošne. Pohádali sa, Florián podal na kazateľa žalobu. Kazateľ musel mestu vyplatiť 500 zlatých. Mesto však nemohlo zvyšovať svoj príjem, ani sa inak obohacovať na úkor cirkvi, tak rozhodli, že za kazateľove peniaze postavia sochu svätého Floriána. Tá dodnes stojí na Floriánskom námestí pred Blumentálskym kostolom.
7. Socha Panny Márie na budove Starej radnice podľa legendy v jedno ráno zmizla. Bratislavčania si na jej mieste našli odkaz. Obyvatelia musia vyčistiť mesto od špiny, inak sa už nikdy nevráti. Miestny tak spravili a socha panny Márie tam stojí dodnes.